|
V roku
1927 bol založený prípravný výbor aeroklubu z iniciatívy JUDr.Gustáva Hubáčka a mjr.Viléma Stanovského.
Prípravný výbor bol založený
vo väčšej miere z leteckých dôstojníkov, ktorí prejavili záujem
o ochotu pomôcť pri budovaní športového letectva. Už v prípravnom
období získal výbor dve lietadlá a organizačne zaistil teoretickú prípravu
pre praktický výcvik.
Vo februári 1928 sekretár
aeroklubu JUDr.Gustáv Hubáček predložil k schváleniu stanovy
aeroklubu príslušným úradom. Aeroklub bol schválený pod názvom
Slovenský Aeroklub M.R.Štefánika a stal sa súčasťou Aeroklubu
republiky Československej.
Do konca roku 1928 mal
aeroklub 67 členov. V prvých rokoch svojej činnosti sa aeroklub
zameral na propagáciu letectva a získavanie finančných prostriedkov
potrebných na krytie prevádzkových nákladov.
Propagačné lety a vystúpenia
na leteckých dňoch vykonávali vojenskí piloti Vajnorskej posádky, ktorí
zároveň vykonávali v aeroklube funkcie učiteľov lietania. Napriek
materiálnym a finančným ťažkostiam zahájil aeroklub praktický výcvik
so 6-timi žiakmi, s ktorých štyria ukončili pilotný výcvik v roku
1930. Menovite ukončili výcvik Akademický sochár Vojtech Ihriský, kpt.
Kočmerovský, rtm. Coufal a prvá žena na Slovensku pani Sapošniková.
Za predmníchovskej republiky
nemalo športové letectvo prakticky žiadnu finančnú podporu zo strany štátu.
Aeroklub sa potýkal s veľkými finančnými ťažkostiami, no napriek
tomu aeroklub žil a rozvíjal svoju činnosť. V roku 1932 sa zúčastnil
pilot aeroklubu p.Pavlú na rýchlostnom závode organizovaného z príležitosti
memoriálu Ing.Kašpara, závod sa konal na trati 150 km dlhej. Zvíťazil
pilot nášho aeroklubu Dr.Pavlú v kategórii lietadiel do výkonu
motora 6O ks. V roku 1933 bolo v ČSR registrovaných 150 civilných
lietadiel, náš aeroklub vlastnil 6 kusov. V roku 1935 založil
aeroklub leteckú školu, ktorá v uvedenom roku vycvičila 5 pilotov a
cvičila ďalších 12 žiakov. Škola sa riadila podľa zvláštnych
pravidiel / Pilotná škola/. Tieto pravidlá a inštrukcie vypracovali
leteckí odborníci na čele s riaditeľom školy p.Jarkovským.
Od roku 1935 organizoval
aeroklub každoročne rýchlostný závod na trati v dĺžke 162 km. V roku
1935 aeroklub postavil dve lietadlá vlastnej konštrukcie s motormi o
výkone 3O a 60 ks. Vedenie aeroklubu v tomto období vypísalo verejnú
zbierku na získanie finančných prostriedkov potrebných na výstavbu
vlastného hangáru. Do tejto doby aeroklub hangaroval lietadlá v podnájme
u Československých aerolínii. Napriek rôznym ťažkostiam, ktoré musel
aeroklub riešiť pre zaistenie svojej činnosti, vynakladalo vedenie
aeroklubu značné úsilie na zaistenie rozvoja letectva na Slovensku. Z valného
zhromaždenia aeroklubu v roku 1936 zaslalo vedenie aeroklubu štátnym
úradom požiadavku na výstavbu letísk vo Zvolene, v Žiline a pod
Tatrami.
Aeroklub mal v tomto
období starosti i s vlastnou prevádzkou na letisku vo Vajnoroch a snažil
sa presadiť výstavbu nového letiska v priestoroch Kuchajdy. Výstavbu
nového letiska odôvodňovalo vedenie aeroklubu tým, že letisko vo
Vajnoroch nepostačuje pre civilné letectvo.
Členovia aeroklubu reagovali
i na vnútornú a zahraničnú politiku. Tiež vznik druhej svetovej vojny
zvýšil záujem o budovanie letectva a letecký výcvik. Inštruktori s veľkým
úsilím cvičili pilotov pre letecké učilište v Prostejove i
pilotov v akcii 1000 pilotov republike. Vedenie aeroklubu spracovalo
podrobný plán prípravy a zlepšením celej organizácie výcviku sa snažilo
zaistiť zvýšené výcvikové úlohy. Dobre organizovaná propagácia
vyvolala v Bratislave taký veľký záujem o letecký výcvik, že
sekretariát aeroklubu musel zaviesť v poobedňajších hodinách
pravidelné vybavovanie stránok.
Propagačná komisia
organizovala Národnú zbierku na Slovensku a jej výťažok bol venovaný
na rozšírenie materialnej základne a krytie výcvikových nákladov.
Plachtársky výcvik sa začal
organizovať intenzívne až v roku 1934 na svahoch Dúbravky pri
Bratislave. Tu si v roku 1935 plachtári postavili dva hangáre. V tom
istom roku zorganizovali prvé preteky. Rozvoj plachtenia mal pomaľšie
tempo ako rozvoj motorového lietania. Bol náročnejší na fyzickú námahu
a prácu. Plachtári však predstavovali progresívnejší kolektív, nakoľko
väčšina členov odboru sa grupovala z radov študentov a mládeže.
Vypuknutím druhej svetovej
vojny bola činnosť aeroklubu prakticky ochromená. V priebehu druhej
svetovej vojny sa mnohí členovia aeroklubu zapojili do protifašistického
odboja ako účastnici SNP, paradesantnej brigády ako aj v bitke o Veľkú
Britániu / Otto Smik /.
Život aeroklubu sa rozbehol
oakmžite po oslobodení. Skupina plachtárov so súhlasom nadriadených orgánov
sťahovala korystné vetrone z Rakúska zo Spitzbergu a po ich oprave
zahájila výcvik na svahoch Dúbravky. V roku 1946 vzniká v Bratislave
para odbor pod vedením Vašečku a Ilavského. Predsedom para odboru sa
stal Dr.Trávniček. V tomto roku 15-násť parašutistov urobilo
celkom 100 zoskokov na padákoch RZ z lietadla DC-3. V priebehu
5-tich rokov vzrástol počet parašutistov na 50 a parašutisti mali k dispozícií
30 padákov typu VJ.
V povojnových rokoch sa
zmenilo organizačné zastrešenie aeroklubu. Zo SNA sa vytvára DOSLET,
ktorý cez kolektívne členstvo v roku 1951 prechádza do
novovzniknutej organizácie Zväzarmu. Zväzarm pri svojom vzniku dostal do
vienka plnenie náročných úloh pri výchove obyvateľstva k ochrane
republiky a úmerne k týmto úlohám bol zaistený materiálne a finančne.
Táto skutočnosť sa odrazila i na ďalšom vývoji činnosti Aeroklubu
Bratislava. Letecká činnosť sa začala rozvíjať rýchlym tempom vo všetkých
odbornostiach. Do aeroklubu boli pridelené nové moderné motorové a
bezmotorové lietadlá domácej výroby a parašutiosti boli vybavení novými
padákmi. Členská základňa aeroklubu sa značne rozrastá a v aeroklube
vyrástol káder učiteľov-inštruktorov a celá rada vynikajúcich športovcov.
S prírastkom nových typov lietadiel narástol objem i kvalita výcviku.
Výcvik motorového odboru riadili inštruktori : p.Šuta, p.Hrdlička,
p.Doktor, p.Doc.Tichý, p.Brázdovič, p.Trebatický, p.Nemček,
p.Ing.Bruthans, p.Chudý, výcvik v bezmotorovom lietaní riadili inštruktori:
p.Hollý, p.Ing.Bílek, p.Dinžík, p.Ondruš, p.Ing.Králiková, p.Ing.Štefánik,
p.Ing.Hronec, p.Ing.Horný, výcvik para odboru riadili inštruktori : p.Nemček,
p.Jerguš, p.Dergnovič a rada ďalších aktivistov.Vysokú úroveň
dosiahli naši motoroví piloti v sólovej i v skupinovej
akrobacii ako piloti plachtári a členovia para odboru pri reprezentácii
aeroklubu Bratislava ako aj reprezentácii Československa na medzinárodných
pretekoch.
Môžeme
spomenuť reprezentantov aeroklubu v bezmotorovom lietaní ako
p.Ing.T.Maňka, p.Ing.J.Žigrai, p.J.Smolka, p.O.Kendera, p.L.Surovič,
p.K.Droppa p.Š.Mojto, p.M.Hollý, p.Lednár členov akrobatickej štvorky
na vetróňoch LUŇAK VT-7 p. Danihel, p.Šumpík, p.Lauko, p.Ing.Ort,
p.Ing.Lednárová p.Ing.Lučenič, reprezentantov v motorovom lietaní
p.Ing.T.Maňka, p.Bezák, reprezentanti Bratislavského boxu p.Doktor,
p.Boroš, p.Selnekovič, p.Trebatický, leteckí akrobati p .Phdr.O.Kovačičová,
p. L.Žemla, p.Ing.K.Štefunko, reprezentantov v parašutizme p.Nagy,
p.Hindický, p.Havel, p.Vrábel , p.Jerguš, p.Šuplata, p.Takáčová, p.Štefáková
V období
po novembri 1989 zaniká organizácia Zväzarm. Dňa 6. februára 1990 bolo
vydané Rozhodnutie o vzniku Slovenského národného aeroklubu generála
Milana Rastislava Štefánika so sídlom v Bratislave. Dňa 10. marca
1990 SNA spolu s ďalšími 15-timi zväzmi zakladá Združenie
technických a športových činností. Dňa 26. mája 1990 bol na
konferencii SNA M.R.Štefánika v Nitre zvolený prvý prezident SNA p.
Pavol Veslár.
Od
roku 1990 sú členovia Aeroklubu Bratislava organizovaní ako združenie občanov.
Takéto združenie má právnu subjektivitu, vlastnú organizačnú štruktúru,
vlastné hospodárenie a je registrované na Ministerstve vnútra.
Aeroklub
Bratislva má tri kluby, t.j. klub motorového lietania, klub bezmotorového
lietania, paraklub a centrálnu hospodársku jednotku, ktorá sa stará
o prevádzku letiska a budov. Každý klub má svojho predsedu a výbor,
ktorý sa stará o chod, majetok a hospodárenie tohoto klubu.
Majetok cantrálnej hospodárskej jednotky patrí rovnakým podielom všetkým
členom klubov. Štatutárny zástupca aeroklubu je prezident, ktorý je
zvolený na zhromaždení delegátov aeroklubu. Za prevádzku aeroklubu
zodpovedá Vedúci letovej prevádzky a prevádzku letiska riaditeľ
letiska.
Členom
jednotlivých klubov sa môže stať občan, ktorého na základe jeho žiadosti
príjme členská schôdza jednotlivých klubov. Hosťujúcim členom sa môže
stať občan, ktorého na základe jeho žiadosti príjme za člena správna
rada alebo prezident aeroklubu. Hosťujúci člen nemá majetkové a volebné
práva.
Poslaním
aeroklubu je organizovať leteckú a parašutistickú činnosť pre
svojich členov, poskytovať letecké služby a práce v rámci
svojich možností a zároveň vykonávať letecký a parašutistický
výcvik pre široký okruh záujemcov v Leteckej škole aeroklubu
Bratislava na komerčnej báze.
|